Keď si pri mne cítim strach,
bojím sa ,že neucítim tvoje bozky na perách .
Milujem Ťa najviac ako sa len dá,
aj keď niekedy to nevidá.
A keď máš v očiach slzy,
vtedy ma to najviac mrzí.
Prepáč mi za všetko zlé čo som ti urobila,
už som to všetko pochopila.
Že už nič nemá zmysel,
všetko čo poviem je môj výmysel.
Chápeš ma už konečne???
Že ťa budem milovat nekonečne!
Možno je to nepochopiteľné,
ale je to písané zrozumitelne!
Asi sa podrežem,
a z tohto sveta sa poberem.
Aj tak tu už nemám čo robiť,
nikoho už nikdy nebudem ľúbiť.
Druhú šancu už nedostanem ,
a sama navždy zostanem.
Je to tak zraňujúce,
a tie bolesti na srdci su ostávajúce .
Už beriem do ruky žiletku,
vidím že vyvolaš zase pletku .
Nechaj ma konečne napokoji,
chcem sa zabiť v pokoji.
Nikdy viac!
dátum vloženia
15. 12. 2006 06:34
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah15. 12. 2006 06:34
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti